Cena zlata

08.10.2010

Možno desaťtisíc dolárov!

Viesť racionálny rozhovor o hodnote zlata nebolo nikdy ľahké. V poslednom čase, keď sa ceny zlata zdvihli o viac ako 300 percent za desať rokov, je to ešte ťažšie.

Cena zlata nedávno dosiahla rekordných 1 300 dolárov. Už minulý rok v decembri pritom mnoho investorov, tvrdilo, že cena tejto komodity nevyhnutne smeruje k hranici dvetisíc dolárov. A niektorí z nich dnes naznačujú, že by zlato mohlo stáť ešte viac.

Jeden úspešný investor do zlata vysvetľoval, že ceny akcií viac ako desať rokov živorili a spamätali sa až na začiatku 80. rokov, keď Dow Jonesov index prekročil hranicu tisíc bodov. Odvtedy sa vyšplhal nad 10 000 bodov. Nie je teda možné, že sa hodnota zlata, ktorá sa už prehupla cez magickú hranicu tisíc dolárov, desaťnásobne zvýši?

Pripusťme, že dospieť k vyššej cene za zlato nie je také nepredstaviteľné, ako sa zdá. Ak očistíme cenu o infláciu, tak sa ani neblíži k rekordnému maximu z januára 1980. Vtedy stálo 850 dolárov, čo je vysoko nad dnešných dvetisíc dolárov. Možno však tvrdiť, že cena z januára 1980 bola "splašeným vrcholom“ dosiahnutým v čase zvýšenej geopolitickej nestability. Súčasná cena 1 300 dolárov je teda pravdepodobne viac ako dvojnásobkom veľmi dlhodobých, o infláciu očistených, priemerných cien zlata.

Poistka proti inflácii

Jedna odpoveď, samozrejme, znie: úplný kolaps dolára. Vzhľadom na raketovo stúpajúci schodok a bezcieľnu fiškálnu politiku si človek kladie otázku, či by sa populistická administratíva nemohla neuvážene uchýliť k tlačiarenským rotačkám. A vtedy je zlato najspoľahlivejšou ochranou.

Niekto by mohol namietať, že lepšie a priamočiarejšie zaistenie proti inflácií sú dlhopisy s výnosom viazaným na infláciu. Investori sa však právom obávajú, či by vláda za extrémnych okolností splnila svoje záväzky. Vlády bez peňazí totiž v mnohých prípadoch násilne menia dlhy viazané na infláciu na dlhy neviazané, a to práve preto, aby sa ich hodnota mohla v inflácii rozpustiť. Dokonca aj Spojené štáty počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch zrušili inflačné doložky v zmluvách o dlhopisoch.

Zapojenie sa Ázie

Na tomto argumente je pravdepodobne zrnko pravdy. Koniec koncov sa už stredovekí alchymisti zaoberali tým, čo dnes pokladáme za absurdné hľadanie ciest, ako premeniť neušľachtilé kovy na zlato. Nebolo by teda paradoxné, ak by finančná alchýmia dokázala dramaticky zvýšiť cenu zlatého odliatku?

Najsilnejším argumentom ospravedlňujúcim dnešnú vysokú cenu zlata je začleňovanie Ázie, Latinskej Ameriky a Blízkeho východu do globálnej ekonomiky. V čase, keď noví spotrebitelia získavajú kúpnu silu, dopyt rastie, čo ženie nahor aj cenu vzácnych komodít.

Súčasne platí, že centrálne banky krajín s rozvíjajúcimi sa trhmi potrebujú hromadiť zlaté rezervy, ktoré zatiaľ držia v menšom pomere ako centrálne banky bohatých krajín. A pretože euro dnes pôsobí ako prostriedok diverzifikácie rizika spojeného s dolárom menej lákavo, prirodzene s tým rastie príťažlivosť zlata.

Ďalší kľúčový základný faktor, ktorý udržuje ceny zlata hore, by sa totiž mohol ukázať ako oveľa prchavejší ako globalizácia. Ceny zlata sú citlivé na pohyby globálnych úrokových sadzieb. Dnes, keď sa úrokové sadzby mnohých krajín blížia k rekordným minimám alebo ich už dosiahli, je teda istejšie nakupovať zlato namiesto investícií do dlhopisov.

Problém prognóz

Väčšina ekonomických štúdií naznačuje, že ceny zlata sa v krátkodobom až strednodobom meradle ťažko predpovedajú, pričom pravdepodobnosti zisku a straty sú približne v rovnováhe.

Ak ste investorom disponujúcim veľkým objemom peňazí, suverénnym fondom alebo centrálnou bankou, potom je úplne rozumné držať diel portfólia v zlate ako ochranu proti mimoriadnym udalostiam.

<< späť